Responsive Image

Verejné akcie ako cesta k vzájomnému porozumeniu

Responsive Image

Únia rómskych materských centier je predovšetkým svojpomocná sieť pre rómske ženy, aktivistky, ktoré sa navzájom podporujú a spoločne sa snažia o „emancipáciu rómskej ženy“ a odstraňovanie negatívnych dôsledkov diskriminácie. Aj preto pravidelne organizuje verejné akcie, ktoré rozvíjajú organizačné schopnosti jej členiek, poskytujú im príležitosť stretnúť sa s ostatnými a prezentovať svoje aktivity širšej verejnosti. Akcie teda okrem iného pomáhajú rozvíjať vzájomný dialóg medzi Rómami a nerómami.

8. apríla ÚRMC už dlhšie pripravuje oslavy Medzinárodného dňa Rómov a Rómiek. Slovo Rómiek k názvu dodali úmyselne, aby zdôraznili, že ide aj o deň rómskych žien. Počas projektu sme hľadali cesty ako zabezpečiť, aby sa oslavy opakovali každý rok na čo najviac miestach. V roku 2022 ich ÚRMC zorganizovala v Poltári, v roku 2023 v Detve, Málinci a Banskej Štiavnici. Vystúpili na nich členovia a členky viacerých folklórnych súborov rozličných vekových kategórií a po nich aj známe osobnosti z popkultúry. Na príprave osláv spolupracujú vždy aj ženy z miestnych komunít, ktoré nie sú členkami únie, ale sympatizujú s ňou. Do prípravy bývajú zapojení aj muži: jednou z dôležitých úloh, ktorá im obvykle pripadne, je varenie guláša.

Responsive Image
Responsive Image

Ďalším príkladom sú verejných akcií sú športové dni. Ženy organizujú volejbalové alebo futbalové turnaje. Raz hrali futbal v Detve na námestí pred domom kultúry, aby ukázali, že aj ony to dokážu – že aj rómska žena dokáže hrať futbal a športovať vo verejnom priestore. V roku 2024 sa dva turnaje s názvom Športom k lepšiemu spolunažívaniu uskutočnili v Detve.

Responsive Image
Responsive Image

ÚRMC a jej členky sa zapájajú aj do mnohých ďalších aktivít: podporujú miestne folklórne súbory, organizujú spoločné výlety alebo workshopy, upratujú vo verejnom priestore. Tieto aktivity pomáhajú mobilizovať ďalšie rómske ženy a vytŕhajú ich zo zažívaných stereotypov. Pre mnohé to môže byť začiatok cesty, ktorá ich, zväčša pomaly a postupne, privádza k emancipácii. Ich prítomnosť vo verejnom živote zároveň rozbíja stereotypné predstavy, búra bariéry a odstraňuje nevraživosť. Tie sa ľahšie reprodukujú, keď sú ľudia izolovaní. Pri bezprostrednom kontakte si k sebe (aspoň niektorí) nájdu cestu. A to za podporu určite stojí.